Phillipa Marco
Každá haluz má svoj koreň
....život je hra, je už taký...
ja som ja Zoznam autorových rubrík: Iné, Pomýlený svet ľudí, Rozdajme si to... (úryvky), Dejiny písané rýmom
Opakovaná pominuteľnosť lásky systematicky devastuje rebríček hodnôt. A keď už nevládzeme či otupíme, zatvoríme dvere za tým, k čomu sme s nádejou vzhliadali a zapadneme do tej zvláštnej hry doby, kde cennosti strácajú cenu.
Prečo to je vlastne tak? Prečo existujú vstupenky na pohreb? Prečo sme takí ubohí? Prečo prehrávame boj so zlom?
Loving U4ever ďakujem, že si ma sprevádzal na mojej ceste životom. Ďakujem za to, že si ostal dieťaťom. Sám Ježiš povedal: "Nechajte deti prísť ku mne, nebráňte im, pretože nebeské kráľovstvo patrí tým, ktorí sú ako deti." Ďakujem za Tvoju iskru, ktorá mi dávala svetlo i oheň. Prepáč mi, pls, že dnes nemôžem počúvať Tvoje piesne, ktoré som tak milovala. Myslím si, že tento zlý svet si ani nezaslúži, aby si mu odpustil ...a...a...stále častejšie sa pristihnem pri pocite, že sa hanbím, že som človek...
Toto nie je prelet na kukučím hniezdom. To hranie slov má šarm, čas, miesto, zmysel. Do sveta hriechu vchádza nás dvoch myseľ. Hlavní aktéri, my, v magickom časopriestore tej hry, Tromf si držíme ten, čo poznaním sníme rúško tajomstva tam na inej strane. Každý svoj tromf máme. Ja odvážim sa prvá a odhalím ten svoj. Ty nasleduj ma, nebuď nemý, poštekli moje vnemy. Premeňme hru vo vášnivý boj. Schodmi nahor kráčajme vyššie. Otvorme nový level poznania. Nech viem, kto si, ty kto som ja. A pokračuj ďalej v odhaľovaní. Ukáž mi všetky tvoje esá. Kalumet mieru túžobne očakávam, radosťou plesám. Nezlomnú vieru mám v jeho tisíc chutí. Z každej chcem skúsiť.
Nekonečný príbeh túžby vidieť viac otvára spektrum obzorov. Túžba je, čo robí život krajším. Za týmto obzorom je nový a za tamtým opäť ďalší. Tak teda začínam očami, ak výzor tomuto obzoru sa vraví. Zoskenujem ťa pohľadom, čo je veľavravný. Potom našpúlim pery na virtuálny bozk a výraz ten si predstav. Keď by len na líce, posuniem hranice, obzoru tvojich predstáv. Do víru výzorov pridám obal svojej duše. Už niet čo skrývať, vieme to obaja. Ukážem ti smelo to telo, čo chráni moje ja. Medziiným ti pošlem záhadný obzor neprebádaný svoj tieň; Čo dodať? Za možnosť poznať tvoje obzory minulé i budúce ti ďakujem.
Máš chuť, chceš uletieť preč zo seba? Vygumuj tamten svet a poď do vznešenej dimenzie predstáv. Máš chuť? Vyjadri sa teda. Ver lepšej cesty niet. Kráčaj ňou do sladkého boja, na druhej strane ťa čakám ja. Poď, nastrebaj ma do svojich žíl. Len pre nás dvoch chvíľu ži. Dôveruj sile môjho slova a píš prosím znova a znova. Na médiu nášho stretu pohľadom nedočkavo visím. Priznávam prečo, len tak medzi rečou:...som na tebe závislý...
Keď ťa pohltí láska...je to dar...zaobchádzaj s ňou citlivo...váž si ju...lebo ona ti dá viac ako čokoľvek iné na tomto svete... :))))