reklama

Aj také veci sa stávajú. Rozdajme si to slovom. 19. kapitola

Tu odhalí sa situácií more a ďalšie sú hneď na obzore. Pomerov mnoho pre prienik, už inkognito nie je nik. Stretli sa Bina a Zora, dievčatá z jedného dvora :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Zora potrebovala vypnúť. Kolieska ju nelákali. Vybrala sa do Thermal parku do Senca. Chodila tam občas s kamoškami. Momentálne to bola pre ňu nutnosť. No a s Binou sa prekecávali. Ako vždy. Klasika. Práca, muži, deti. Manželstvá, vzťahy, lásky staré a lásky nové, kolegovia z práce. Saunovali sa. Zora bola mysľou stále s Teddiem. Kriticky sa dívala na svoje telo a hľadala chybičky, ktoré mieni odstrániť.

„No čo? S Karolom nič nové?“ začala Bina.

„Absolútne nič,“ sucho skonštatovala Zora.

„Ako je to vlastne možné? Taký čas! Koľko to vlastne je?“ vyzvedala, tváriac sa pri tom nenápadne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Čo ja viem, už dobre vyše dvoch rokov.“

„Ale to nie je úplne normálne, dva roky bez sexu!“ vyhŕkla.

„A to je úplne normálne, že ty spíš s dvomi?“ oponovala Zora.

„Mňa z toho teraz vynechaj! Bavíme sa o tebe. Niekoho musí mať! “ kategoricky ju odstavila Bina.

„Zdá sa, že skôr nie. Vôbec nikde nechodí. Modlím sa, aby si niekoho našiel. Veľa vecí by to vyriešilo.“ Odpovedala s povzdychom.

„Čo je impotent? V jeho veku?“ domŕzala Bina naďalej.

„Ja neviem, možno si to robí sám, možno je impotent. A je mi to jedno. Je dospelý muž, je to jeho život. Ja ho už nechcem – na milovanie určite nie. Inak ho ešte ako tak znášam.“ Rozhovorila sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„No a ty? vyzvedala Bina

„Niečo pekné sa mi črtá,“ opatrne začala Zora.

„Wow, tak ideš, vymačkni sa.“ zbystrila pozornosť kamarátka.

„Príliš sa mi nechce o tom hovoriť,“ otáľala Zora.

„Veď aspoň naznač. O nič nejde,“ žobronila zvedavá Bina.

„Stretla som na azete báječného muža,“ začala.

„Fakt? Na azete? A to sa dá? Skutočne?“ odvetila, neskrývajúc pri tom prekvapenie.

„Predstav si, že áno!“ potvrdila.

„No a?“ zízala na ňu zvedavo.

„Mám s ním brilantné rozhovory, vyhovuje mi.“ odvetila s úsmevom.

„Aký je, už si ho videla? Stretli ste sa?“

„Áno, je presne taký, ako jeho reči.“

„Tak ste mali rande?“ nedala pokoj Bina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Mali.“

„No a užili ste si?“

„To vieš, že áno!“ potvrdila Zora.

„Ale k sexu nedošlo, že?“ zvedavo na ňu kukala.

„Nie... nie...zatiaľ nie.“

„Postava?“

„Pekný, samý sval.“

„No a ...vieš čo myslím, nie?“ zatvárila sa tajnostkársky Bina.

„No, jasné. Výbava dosť nadpriemer,“ odvetila Zora a huncútsky sa pritom usmiala.

„Si zamilovaná?“ skenovala ju pohľadom kamoška.

„Asi áno,“ vyjadrila sa vecne.

„Nerob to!“ mierne zvýšila hlas Bina.

„Ále, keď to nejde. Ja som sa zamilovala do jeho rečí, myšlienok, chápeš? Nikdy v živote sa mi to ešte nestalo. Bolo mi úplne jedno, ako vyzerá. Je roztomilo detský a súčasne znamenito mužský. Sladko ma namotáva. Jeho kaleráby mi neskutočne chutia.“ rozhovorila sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Vravím ti znova, nerob to!“ vystríhala ju Bina.

„Chápem. Jasnačka. Lenže; bohužiaľ, ja sa som už šialene a dobrovoľne namotaná. Žeriem ho. Celého ho žeriem.“

„Ako sa volá ten zázrak, nepoznám ho?“ Bina neprestávala klásť zvedavé otázky.

„Nemala by som jeho meno dávať tu na plac.“ váhala Zora.

„Ale, prosím ťa. Nie je to jedno?“ oponovala.

„Má také nezvyklé meno,“ odvetila váhavo, „volá sa Teodor.“

„Ty kokšo, jedného fakt poznám, je šéfom predajnej galérie výtvarného umenia a sám aj maľuje. Chodí dokonca cvičiť do Traxu, tam, kde ja.“

„Oops!“ chytila sa Zora za hlavu „To nie je možné, už som ticho! Toto určite nebude on. To je náhoda.“

„Ale vieš jeho džob, či nie?“

„No niečo málo mi naznačil, to ale bude iný...“ zachraňovala situáciu.

No Bina spustila:

„Omnoho lepšie však poznám jeho ženu. Viem aj to, že tiež nespávajú spolu. On príde domov a nič, vieš si to predstaviť...a ak necestuje, alebo nepracuje vo svojej galérii, ide do fitka alebo berie korčule a ide na Zvonkovú. To je sila. A ona je furt v ňom! Stále sa jej na ňom niečo nepáči. Okrem toho má frajera. Celá sa klepe, keď sa vedľa nej objaví. Prečo asi? No a majú dcérku...to dievčatko bolo vážne choré...je na nej dosť závislý...“

Zora sa začala podstatne intenzívnejšie potiť.

„O čom to točíš? Prestaň. Nechcem už nič počuť. stačilo!“ Zakričala.

Vyletela zo sauny pod studenú sprchu. Dlho tam stála a nechala sa ochladzovať prúdmi láskavej vody, ktorá jej pomáhala vrátiť sa do normálu a očistiť sa z balastu rozhovoru s Binou.

I napriek tomu, čo počula, bola v úzkych. Zdalo by sa, že jej niečo hrá do karát, ale v skutočnosti to tak necítila. Je to nanič. Žije predsa v druhej rodine. Chce si ju udržať. Miluje svoju malú dcérku. Náš vzťah nemá žiadny zmysel. Sníva sa mi? Je toto vôbec možné? Abstraktum vložené do reálu týchto dní!

Nechcela viac počuť ani slovo o jeho živote. Príliš si vážila Teodora, príliš si vážila ich vzťah, netúžila ani trochu hrabať sa v jeho súkromí. Ona už dávno považovala manželstvo za prežitok. Po dvoch nevydarených, v ktorých sa veľmi snažila a nenašla, čo chcela, bola poučená. Ale to bol jej názor. Ten nemienila vnucovať nikomu.

Vrátila sa k Bine a prehlásila rozhodným tónom:

„V tento deň ruším s Teodorom akýkoľvek kontakt. Slušne a citlivo sa s ním rozlúčim. Prosím ťa, veľmi ťa prosím, neprekecni sa nikde, o čom sme hovorili. Nesmierne mi záleží na tom, aby som mu neublížila.“ Žobronila.

„Čo si myslíš, že to pôjdem rovno povedať jeho žene? Šibe ti? Uži si s ním.“ oponovala Bina.

„Nie, nie. To nepôjde. Ja končím. A v tomto ti úplne nedôverujem. Skôr si pošleš ústa na prechádzku ako nie. Poznám ťa.“ konštatovala.

„Budem mlčať ako ryba,“ povedala presvedčivo a dodala. “ale je mi to ľúto. Dúfam, že sa nehneváš?“

„Veď ty nemôžeš za to, že ho poznáš.“ Upokojovala ju.

„Aj keď som skeptik, čo sa lásky týka, zdalo sa mi, že si dosť šťastná, nechcem, aby som bola príčinou toho, že o túto prídeš.“

„Lásky sú, boli a budú. To je ok.“ ukončila túto tému Zora.

Bola si však istá dvoma vecami. Vedela, že Binu klame. Nedokázala Teodora vymazať takto rázne zo svojho života. A vedela aj to druhé. Jeho žena sa pravdepodobne skôr či neskôr dozvie, že Teddie chodí na pokec a iné veci, čo z toho vyplývajú. Dnes sčasti pochopila, prečo jej hovorí stíhačka. Doteraz sa jej tento jeho postoj príliš nepáčil.

Aj v tento deň sa stretli. A už si boli zase bližší. Objímal ju. Dotýkal sa jej rečami-jeho roztomilými namotávačkami a aj nežnými rukami. Šepkal jej famózne slová a milé frázy. Nedokázala mu povedať, čo všeličo sa v tejto hre hier o ňom dozvedela. Ale vycítila v ňom niečo nové. Vedela to dokonca pomenovať. Napriek nehe, ktorá išla od neho smerom k nej, bolo na ňom veľmi vidieť určitú mieru nepokoja. Nijako jej to nechcel dať najavo, ale nedarilo sa mu. Nebol úplne vo svojej koži. Vyložila si to, samozrejme, po svojom.

„Príď večer na azet Zorrie,“ povedal jej, keď sa lúčili.

Ešte sa vybrala do ulíc. Uzháňala sa takmer domŕtva, aby mu kúpila vysnívaný darček. Podarilo sa. A nákupom obdarovala aj seba. Doma sadla k pc a z časti diania v jej vnútri a okolo nich sa mu spovedala v maili.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

Odosielateľ: ithake@azet.sk

Adresát: pat&mat@azet.sk

Dátum: 21.03.2007 20:07

=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

Hello Teddie,

vidím na tebe pomerne silný stres. A to ma dosť bolí. Veľmi by som to-niečo chcela odľahčiť a tak hľadám cestu...

Drahý, ja....ja....ja ti dám taký odporný návrh, z ktorého ma vskutku rozbolela hlava. Navrhla by som ti, že darček, ktorý som ti dnes s láskou kúpila, a ktorý ti najbližšie dám, že by bol pre teba na pamiatku. Na....na...na...navrhla by som ti, že by mohol byť súčasne aj na rozlúčku. Vidím na tebe, že si plný rozporov a máš vážnu dilemu, ktorú absolútne chápem a vôbec sa ti nečudujem. Máš predsa svoju rodinu. Záleží ti na nej. Takto to "zjednodušíme".

Ja cítim, že padám do lásky - tvoja duša si ma opantala a aj všetko to tvoje ostatné. Nezvyknem nekontrovateľne "popustiť uzdu" svojim citom a vôbec už nie po niekoľkodňovej známosti, ale môj vzťah k tebe je úplne iné kafé. V mojom živote niečo absolútne nezvyklé. Rozumiem presne tomu, prečo to tak je. Cítim, že som na prahu niečoho, čo nemôžem prekročiť. Veľmi by som chcela byť povrchná, ale nezvládam to.

Som si plne vedomá, že takto prídem o úžasný nový fenomén, aký som doteraz nepoznala. Taký zázrak sa už nestane, aby som si to tak skvele rozdávala na mojom pracovnom stole s takým nádherným človekom, ako si ty. Som pevne presvedčená, že v tebe je oveľa viac. A to by si nemusel byť ani maliar obrazov.

Dúfam, že aj tebe ten náš slovný pingpong niečo dal. Raz si mi napísal - som na tebe závislý - aj ja začínam mať silný vtieravý pocit, že som na tebe závislá a sám uznáš, že to nie je dobre. Ďakujem ti za všetky nádherné mená, ktoré si mi dal, za všetky ózy a epitetony, za ten náš senzačný niekoľkodňový pobyt v našom vigvame, plný komunikačných orgazmov a aj za to, že si ma naučil hovoriť rečou Apačov. ...A za to všetko iné, aj za to, že od teba viem, že koktanie sa dá aj napísať...................a.....a....a....za neopakovateľné dotyky...a ...a ...ty vieš.

Prišiel si do môjho života nakrátko s takou ľahkosťou a pritom intenzívne, že na teba nikdy nezabudnem. Keby bola iná situácia, zatnem do Teba svoje pazúriky, celá sa ti rozdám na všetkých poliach našej existencie..., aby sme z toho obaja profitovali. Ale.....a viac už písať nebudem. Muck, Ithake.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

Odosielateľ: pat&mat@azet.sk

Adresát: ithake@azet.sk

Dátum: 21.03.2007 21:30

Predmet: chvilku pockaj

=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

Meine Kleine Hexe Ithake,

Tvojimi dokonalymi a trosku obodkovanymi vetami ma dostavas niekde do teba, kde mi je strasne fajn. Na druhej strane musim priznat, ze u mna bojuje dost intenzivne telo s hlavou, ale to vsetko predsa vyplyva z toho, co sa medzi nami deje.

Ja citim tu chemiu a nechcem, aby ta to, co je vo mne, bolelo, alebo inak sa ta negativne dotykalo. Ten stres, o ktorom hovoris, nie je ani tak citovy (hoci aj je, ale v zdravej miere), ale skor casovy a to nie je v mojej moci zial v tomto case ovplyvnit. Raz som tuto, aha ........................a hned tuto...................a tak. Vidis?

Ale...si za nase dalsie stretko, ci ako? Neuzatvaraj vchody a vychody a chvilku pockaj....Este je toho vela nevypovedaneho....Teddie

Toto je neskutočný príbeh.

Je výplodom ľudskej fantázie.

Nikdy sa nestal.

Osoby a deje v ňom sú vymyslené.

Podobnosť s hocičím či hocikým je vylúčená

a absolútne náhodná.

http://www.youtube.com/watch?v=eU6e7ZK7iZ8
http://www.martinus.sk/?uItem=57667

Phillipa Marco

Phillipa Marco

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ja som ja Zoznam autorových rubrík:  InéPomýlený svet ľudíRozdajme si to... (úryvky)Dejiny písané rýmom

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu