Prišiel a aj sa postavil. Ale nie na hlavu. Teodor sa ukázal ako báječný potenciálny milenec. Namotával ju tak milo, otvorene a s takým čarom, že jeho detská duša a jeho fantázia ju uchvacovali. Naliehavo potrebovala cítiť jeho ruky, náruč, jeho pohladenia. Povzbudzovala ho svojím správaním, približovala sa k nemu rečami i telom. Vyzývala ho dotykmi, úsmevmi, očami. Jej žiadostivosť po jeho blízkosti bola neoblomná. Bol neodolateľný. Chcela prežiť celovečerný film dotykov a slov, ktorý jej pred časom navrhol.
Obsah jeho osobnosti v symbióze s obalom si ju stále viac podmaňoval. Najprv nežný kontakt rúk, potom dotyk chvejúcich sa lačných pier a spojenie jazykov. Magnety v ich telách, nabrali nebývalú silu. Zobral si ju k sebe nežne ako obľúbenú hračku. Hra prerástla do vášne. Pohltila ich. Zvalený stôl, nápoje vyliate na zemi a oni rozliati jeden pre druhého nastrebávali seba. A zoznamovali sa nedočkavými pohybmi rúk. Cestičky končekov ich prstov boli vzrušujúce. Nepatrnými krôčikmi prekračovali zakázané územia. Horúci dych a vrúcne slová sprevádzali toto zoznamovanie. Duše sa už poznali. Bolo načase spoznať si telá.
„Si roztomilá Ithake, si taká hladučká. Si pôvabná ako dievčatko. Veľmi ťa chcem.“ Celé hodiny sa hrali so svojimi telami, privolávali si príjemné fyzické aj duševné blahá. Jeho ruky boli presne, ako jeho reči. Páčili sa jej a spaľovali ju. Dotýkal sa jej nežne úplne všade a uvádzal ju do vytrženia.
„Myslela som si, že ťa spálim, ale namiesto toho si ty ten, ktorý založil silný oheň v celom mojom ja. Mám strach, Teddie. Bojím sa ohňa aj lavín.“ Pozerala na neho s obavami.
„Prežijeme silu ohňa i návaly snehu. Vynesiem ťa z požiaru v náručí a prenesiem ťa rozľahlým lavínovým údolím, kde dosiahneme spolu vrchol za vrcholom.“ Umlčal ju.
„Krásna perspektíva. Na dnes stačí.“ Pomyslela si s radosťou v duši. Plnili sa jej sny.
Iné prísľuby si pri lúčení nedávali. Ani zďaleka sa nenasýtili jeden druhého. A neprišli ani orgazmy; tie klasické...tento pôžitok si nemou vzájomnou dohodou odložili zatiaľ na neurčito. Možno na nikdy.
=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-
Odosielateľ: ithake@azet.sk
Adresát: pat&mat@azet.sk
Dátum: 20.3. 2007 9:42
Predmet: Namotávačka
=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-
Hello Teddie,
nepredpokladala som, že budeš v tej realite taký...., no ale aj s tým je potrebné sa vysporiadať.
Mal si u mňa miesto oveľa skôr, ako som sa Ťa dotkla. Bola som pripravená aj na to, že sa nemusíme jeden druhému páčiť fyzicky. Táto opačná cesta sa u mňa vyskytla prvýkrát v živote.
Zvyčajne sa žena obzrie za mužom, lebo je pekný, no a potom to ide...hádam vieš, čo myslím... a potom aj krása je fuč.
Čo sa nás dvoch týka, všetko je úplne inak – stal si sa súčasťou môjho bytia tak spontánne a tak nekontrovateľne v rámci našich komunikačných orgazmov, že mi to bolo skutočne jedno, ako vyzeráš. Ale to sme si povedali osobne.
To, ako sa mi páčiš, je asi teraz sčasti aj tragédia. Neviem. Zdá sa mi, že si v niečom protirečím a ani netuším, čo vlastne chcem týmto vajadriť. Dnes, keď si mi volal, mala som silný vtieravý pocit, že mi chceš povedať, že už nemôžeme pokračovať. Aj túto alternatívu budem akceptovať v plnom rozsahu, hoci tuším, že prídem o príliš veľa. Si pre mňa novou neznámou inšpiráciou. Povedala som ti, že ťa žeriem a tak to aj je.
A tie verše pre teba? - potom ich už bude len pár na rozlúčku a nebude básnická zbierka. Mala by som byť optimista po našom stretnutí, ale opak je pravdou. Strácam sa vo vlastných úvahách. Negativizmy ma idú zožrať. Ale stále je veľa toho milého, čo by som ti chcela povedať. Veľmi sa mi páči tvoja hravá povaha, tvoje neodolateľné namotávky, tvoj spontánny smiech a vôbec ty-to nové hmotné, doposiaľ nepoznané.
Nemôžem sa tak hlboko nad tým zamýšľať a musím sa snažiť byť povrchnejšia, ako v skutočnosti som. A hlavne, nechcem ti zamotať život. Nič ti pokaziť.
Môj život je cesta, len občas sa na nej zastavím pri dosiahnutí jedného z cieľov. Potom valím ďalej. Je veľa ciest, ktorými sa dá uberať. Ja ťa mám za pár marcových dní tak rada, že ti želám, aby si si vybral tú najsprávnejšiu navigáciu. Len ty sám si ju určíš.
NAMOTÁVAČKA
Zahaľ sa tmou.
Ponor do snov.
Našiel sa kompas
pre tajnú prítomnosť,
kde láska je len hosť.
Virtualita je pass.
Tam ostatné je bokom.
Túžba plynie tokom.
Aké rečičky,
také ručičky.
Rytmy tiel
v smere dráhy vábnych chutí.
Sladký ortieľ.
Nová krásna hračka-
NAMOTÁVAČKA.
Všetky tie verše vznikli pre teba a vďaka tebe. Niekedy to je také ľahké. Stačí... Muck, Ithake
-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-
Odosielateľ: pat&mat@azet.sk
Adresát: ithake@azet.sk
Dátum: 20.3. 2007 10:06
Predmet: Namotávačka
=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-
Ahoooj Ithake,
ja znova na tvoju aktualnu poeziu musim povedat, ze som out. Predchadzal jej este taky pekny mail, ktory nebudem pretkavat mojim komentarom, lebo by som to iba zbytocne postrapatil. J
Ja......, ja......., ja, ja......ti radsej nieco poviem, ked budeme spolu, lebo vidim, ze skoordinovat mierne splasene myslienky mi da dost prace. Vyrozpravam sa ti v reale, aby si vedela bezprostredene, o co kraca.
Jedno je vsak iste;
dnes rano som sa zobudil vysmiaty,
adrenalinom naliaty od hlavy az po paty.
A prva myslienka?
Ja a Ty...
Pa Teddie
Toto je neskutočný príbeh.
Je výplodom ľudskej fantázie.
Nikdy sa nestal.
Osoby a deje v ňom sú vymyslené.
Podobnosť s hocičím či hocikým je vylúčená
a absolútne náhodná.
http://www.youtube.com/watch?v=eU6e7ZK7iZ8
http://www.martinus.sk/?uItem=57667
